Zmyslové orgány
Zmyslové orgány
Zmyslové orgány sú zložitý aparát, ktorý slúži regulačným systémom organizmu. Zmyslové orgány prijímajú podnety z vonkajšieho prostredia a vo forme nervových podnetov ich sprostredkúvajú do mozgu a miechy, ktoré ich spracúvajú. Podľa druhu a intenzity podnetu organizmus reaguje. Najlepšie vyvinutým zmyslom mačky domácej je nepochybne zrak, za najmenej vyvinutý zmyslový orgán sa považuje jej chuť.
Zrak
Oko mačky má veľmi podobnú stavbu ako oko ľudské. Na rozdiel od človeka má však mačacie oko niekoľko dôležitých modifikácií, ktoré mačke umožňujú vnímať veci inak, ako nám. Nemôže napríklad pohybovať očami tak ako človek (zorné pole mačky je približne 205 stupňov, zatiaľ čo u človeka je to až 220 stupňov). Namiesto toho má však viac vyklenutú rohovku ako človek, čo sa odráža na kvalite videnia a tiež je schopná viac otáčať hlavou. Traduje sa, že mačka vidí rovnako dobre cez deň ako v noci. Nie je to však pravda. V absolútnej tme nevidí o nič viac ako človek, je však schopná veľmi dobre vidieť aj za šera. Vďačí za to špeciálnym bunkám nachádzajúcim sa na cievnatej vrstve za sietnicou (tzv. tapetum lucidum), ktoré sú schopné odrážať aj najmenšie množstvo svetla. Táto vlastnosť mačacieho oka sa prejavuje jeho charakteristickým zlatým či zeleným žiarením v tme. Ďalšou príčinou, prečo mačka výborne vidí, je schopnosť zornice výrazne meniť svoju veľkosť. Pri intenzívnom svetle má zornica štrbinový tvar a za šera pokrýva zornica takmer celú plochu dúhovky. To umožňuje maximálny vstup svetelných lúčov do oka. Mačka má na rozdiel od človeka aj tzv. tretie viečko, ktoré zvlhčuje oko a mačka preto nemusí neustále žmurkať.
Sluch
Sluch je po zraku ďalším dobre vyvinutým mačacím zmyslom. Ucho sa skladá z ušnice, vonkajšieho zvukovodu, stredného ucha s kostičkami a z vnútorného ucha, v ktorom je uložený tiež statokinetický receptor (pozri #Zmysel pre rovnováhu). Pohyb ušníc zabezpečuje 27 rôznych svalov a mačka tak môže zatočiť ucho smerom k zdroju zvuku bez toho, aby musela otáčať hlavu. Mačka počuje zvuky od 30 do 45 kHz, niektoré pramene uvádzajú dokonca 65 kHz. Rozdiel medzi mačacím a ľudským sluchom je badateľný najmä pri vyšších tónoch: človek zachytí maximálne tón s kmitočtom 20 kHz. Biele mačky s modrými očami bývajú však často hluché. Na vine sú génové predispozície, ktoré sa objavujú v kombinácii bielej srsti s modrými očami.
Hmat
Hmat je u mačky vysoko vyvinutým zmyslom. Sprostredkovávajú ho receptory uložené v hlbokej vrstve kože. Najviac receptorov sa nachádza v labkách, ktoré mačka používa na ohmatanie neznámych predmetov. Mačacie receptory na teplo znesú vyššiu teplotu ako receptory ľudské. Dôležitými hmatovými orgánmi mačky sú hmatové chlpy, ľudovo nazývané fúzy. Nachádzajú sa nielen na tvári mačky, ale aj na predných labkách. Tieto chlpy sú vybavené citlivými nervami. Sú citlivé nielen na dotyk, ale aj na vibrácie, či dokonca zmeny v tlaku vzduchu a zmeny teploty. Mačka im pravdepodobne vďačí aj za jej doteraz nevysvetlenú schopnosť predpovedať zemetrasenie, výbuch sopky, či tornáda.
Čuch
Mačka sa pri love nespolieha na čuch v takej miere ako pes, so svojimi 200 miliónmi čuchovými receptormi nachádzajúcimi sa na čuchovej sliznici však má lepšie vyvinutý čuch ako človek. Tento zmysel má tiež dôležitý význam v sociálnej sfére mačacieho správania. Prvým blízkym kontaktom medzi dvoma mačkami je vzájomné oňuchávanie. Po stranách hlavy, na brade, perách a chvoste má mačka pachové žľazy. Otieraním sa o predmety, rastliny, stromy si značkuje svoje teritórium. Človek tieto pachové stopy necíti, na rozdiel od pachových stôp, ktoré zanecháva kocúr pomocou svojich análnych žliaz. Okrem čuchania dokáže mačka vetriť. Vetrenie (tzv. flémovanie) je vnem týkajúci sa čuchu a chute. Má význam pre potravinové a sexuálne vnemy. Tento vnem môže mačka používať vďaka tzv. Jacobsonovmu orgánu. Vetriaca mačka vyzerá zvláštne – má otvorenú tlamu a pysky stiahnuté vzad. Najčastejšie je možné vetriacu mačku spozorovať v ruji. Najpríjemnejšiu vôňu pre mačky vydáva rastlina zvaná kocúrik obyčajný (Nepeta cataria L.). Obsahuje olej, ktorý je chemicky príbuzný s látkou, obsiahnutou v samičom moči a preto priťahuje kocúrov, ktorí sa v rastline váľajú a naťahujú ako v extáze. Valeriána (Valeriana sp.) má na kocúrov podobné účinky.
Zmysel pre rovnováhu
Mačky majú väčší zmysel pre rovnováhu ako ľudia, pretože sú schopné rýchlo spracovať prichádzajúce impulzy a zareagovať. K udržovaniu rovnováhy používa mačka chvost, ktorý jej slúži podobne ako človeku chodiacemu po lane jeho palica. Mačka má v uchu tzv. statokinetický receptor, ktorý dáva mozgu informácie o polohe tela mačky. Preto dokáže mačka pri páde z výšky vo väčšine prípadov dopadnúť na všetky štyri labky. Tento zmysel majú vyvinutý už novorodené mačiatka. Keďže však pre plné využitie orgánu mačka potrebuje zrak, potrebné reflexy sa plne vyvinú až po otvorení očí.
Chuť
Chuť je vraj najslabšie vyvinutým mačacím zmyslom. Väčšina chovateľov mačiek by však s týmto názorom polemizovala, pretože mačka má často veľmi maškrtný jazýček a rozozná svoje obľúbené jedlo. Hovorí sa, že mačka nemá receptory pre sladkú chuť a tak ju nedokáže vnímať.
